Štúdium Biblie

podľa Russa Lawsona

Nedávno som si čítal čosi z Písma, keď zničohonič ma Boh poriadne pleskol po hlave. Samozrejme, nemyslím to doslovne, ale duchovne a citovo sa to určite stalo.

Bol som práve v Skutkoch, v pasáži, kde je Štefan uväznený (Skutky 6, 8-15) a kde káže pred všetkými židovskými vodcami (Skutky 7,1 -60). Už tisíckrát predtým som to čítal, no čosi ma oslovilo tak, ako ešte nikdy predtým.

Štefan vo svojej kázni postupne zhŕ�?a celé dejiny židovského národa, aby poukázal na to, že v ich histórii sa neustále opakuje vzorec toho, ako odmietajú Boha a jeho prorokov. Hovorí o Mojžišovi a o tom, ako ľud odmietol jeho. Dobre si prečítajte nasledujúce slová:

To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý hovoril k nemu na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; ktorý prijal živé slová, aby ich vydal nám; ktorého naši otcovia nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a obrátili sa srdcom k Egyptu.(Skutky 7, 38-39)

To, čomu sa chcem teraz venovať nie je zavrhnutie Boha, ale fakt, že veľmi často zistíme, že naše srdcia naozaj sú „obrátené k Egyptu“. Veľakrát som tým aj ja sám vinný, aj keď na sebe tvrdo pracujem.

Uvažujme spolu, na čo všetko sa obrátenie srdcom k Egyptu môže vzťahovať. Častokrát mám tendenciu vracať sa do minulosti, spomínať na „staré zlaté časy“ a porovnávať ich s dneškom. Spomínam na cirkevné zbory, do ktorých som chodieval, na priateľov, ktorých som mal, projekty, ktorých som sa zúčastnil, a vravím si: „Keby sa to tak dalo vrátiť späť“, prípadne „Kiežby by to teraz mohlo byť také“. Niekedy sa na minulosť tak začnem sústrediť, že prestávam venovať pozornosť svojim súčasným zodpovednostiam, alebo prehliadam možnosti, ktoré mi súčasnosť ponúka.

Ak naozaj veríme, že Boh otvára dvere a vedie naše kroky, prečo sme nešťastní z toho, kde sme? Prečo sa vo svojich srdciach obraciame k Egyptu? Izraeliti si na „pór a cibuľu“ a ostatné dobré veci, ktoré v Egypte zažili spomínali tak intenzívne, že zabudli na fakt, že boli zotročení a zdieraní. Odmietli ísť cestou, ktorú im Boh vytýčil, odmietli Božie inštrukcie a tak v skutočnosti odmietli Boha.

Porovnajte si to s tým, čo o svojich bojoch hovorí apoštol Pavol:

Niežeby som už bol dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj ucvhátim, na čo ma aj Kristus Ježiš uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa za tým, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježišovi. (List Filipanom 3, 12-14)

Keď nás bude najbližšie pokúšať porovnať prítomnosť s minulosťou, navrhujem, aby sme sa prinútili to zastaviť a zaostrili na prítomnosť. Dostávame toľko požehnaní, a máme aj veľa práce. Skúsme sa zamerať na to, aby sme tieto dni urobili „starými dobrými časmi“. Budujme zhromaždenia a vzťahy a presta�?me sa obracať srdcom k Egyptu. Buďme ako Pavol, zabúdajme na minulosť, dívajme sa dopredu a usilujme o odmenu, ktorú Boh pre nás má.