Každý z nás zažije čas, keď sa necítime naplnení, rozmýšľame nad významom života. Poväčšine je to v časoch, keď sme unavení alebo sa stane niečo horšie (práca, rodina, zdravie, smrť blízkeho). Zisťujeme, že nás úspechy a privilégiá tohto sveta začínajú menej priťahovať a uspokojovať ako predtým. Trápi nás pocit, že chceme viac pracovať pre Pána v Cirkvi a vo svete. Už nie je naším cieľom len nehrešiť ale aj slúžiť Bohu, ako svetlo a soľ na tejto zemi. Čo urobiť s týmto pocitom, ako to zmeniť?
Čo potrebujeme k zmene doterajších hodnôt a významu života?
- chápať dôležitosť a túžbu po zmene - neodkladať, začať
- zistiť v čom sú moje dary a skutočná pridaná hodnota
- mať reálnu a konkrétnu predstavu (nedať si veľa ale niečo začať zodpovedne)
- podpora – Boh (modlitby) a priatelia
- plán
- kontrola a prehodnocovanie
Začni - ako?
Tí, čo stále plánujú raz niekedy schudnúť, ťažko začnú dlhodobo dosahovať výsledky alebo vôbec nezačnú chudnúť. Podobne je to so všetkými zmenami a predsavzatiami. Stále to odkladajú a mnohí z nich nikdy seriózne nezačnú.
Neodkladať – je potrebné chápať doležitosť zmeny – treba však na to dosť snahy. Niekto to nie je schopný urobiť až kým ho nevystrašia resp. neprinútia vážne okolnosti (napr.lekár). My však ako kresťania tiež nevieme kedy príde koniec nášho života, či naozaj splníme to niekedy. Veta typu “Urobím to neskôr, ..” je v konflikte s rozhodnutím dať svoj život Kristu.
Keď sme pri krste sľúbili zomrieť spolu s Kristom svojim túžbam, tak sme sľúbili mať Boha na prvom mieste a preto neochota zmeniť náš život na jeho slávu sa javí ako konflikt životnej identity.
Prinášaj ovocie
Kristus nás povolal aby sme prinášali ovocie: “… aby ste šli a prinášali ovocie” (Ev. podľa Jána 15:16).
Oslavujeme tým Boha - “Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi…” (Ev. podľa Jána 15:8).
Bohu sa páči keď nesieme ovocie:
Aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha. (Kolosanom 1:10)
V podobnej téme o prinášaní ovocia je i príbeh o figovníku:
Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ?om nič, len lístie. Preto mu povedal: “Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.” A figovník hneď vyschol. (Ev. podľa Matúša 21:19)
Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu Ev. podľa. (Ev. podľa Matúša 21:43)
Život vo viere je život osobnej zodpovednosti. Každý osobne je časťou tela a teda zodpovedný za pôsobenie cirkvi vo svete, každý podľa svojho daru. Rast zboru je vďaka Božej vôli a obetiam kresťanov, ktorí sú ochotní dať zo svojho života Pánu.
Všetko, čo je zdravé prirodzene rastie a tak i telo Kristovo, ak žije vo viere a láske tak prirodzene rastie. Duchovné zdravie každého kresťana je teda veľmi podstatné. Srdce a hlavu musia nasledovať ruky a telo inak telo nie je úplné. Veľa sa už napísalo o tom, že viera bez skutkov je mŕtva, ale tento koncept už poznáte.
Ak nič nerobíš, nič sa nestane
Keď čítame príbeh o Mojžišovi pomyslíme si, aký nezodpovedný bol, keď nechcel robiť, čo mu Boh kázal. My sa však môžeme ocitnúť v podobnej životnej situácii.
V istej knihe sa písalo, že ak vyzveš ľudí k záväzku skôr ich to pritiahne než odradí, a tak by teda i lídri v cirkvi nemali mať strach, dať veriacim zodpovednosť v jednotlivých oblastiach len zo strachu, že ich to odradí a odídu. Každý človek má túžbu niečím prispieť a slúžiť.
Využi, čo máš
Nezáleží na tom, koľko darov máš, ale koľko ich pre Boha využívaš. Nikdy by sme nemali byť sklamaní tým, že niekto má iné dary. Boh vo svojej múdrosti presne vedel, koľko kto bude pre akú službu potrebovať.
V Novom Zákone je príbeh o služobníkoch s rôznym počtom talentov. Nezáležalo na tom koľko mali darov, ale či ich zveľaďovali v službe Bohu – to bola zodpovednosť každého z nich. (Ev. podľa Matúša 25:14-30)
Mojou povinnosťou a mojím poslaním je uplat?ovať to, k čomu mám vlohy, než to čo by som rád robil. Niekedy je nám ťažko veriť, že jednoducho máme niektoré dary a niektoré nie. Preto je často najdôležitejšie veriť hodnote darov, ktoré mám práve, nech už sú akékoľvek. A môžu to byť dar nad všetky iné.
Niekedy sa nám môžu zdať zanedbateľné, no pre Boha sú veľmi potrebné - ako napr. schopnosť počúvať, povzbudiť iných bratov a sestry. Nesnažme sa umelo svojím rozhodnutím vytvoriť niečo, čo Boh pre teba nikdy nechcel a určitým spôsobom tak nahrádzať Boha samotného. Úprimne teda zhodnocujme svoje talenty a slúžme Pánu s radosťou.
A ako zistím, v čom som talentovaný? Sú to tie veci, ktoré Boha tešia, veci, v ktorých nás iní povzbudzujú, tie, ktoré prinášajú úžitok.
Prečo to neide?
Je potrebné naučiť sa radovať sa z úspechu, no nebyť na ?om závislí. Je to jeden z postojov, ktorý sa budeme pri snahe o zmenu musieť naučiť.
Niekedy sme príliš unavení konať takúto službu, niekedy príliš sami, bez podpory. Ale často je problémom to, že nie sme ochotní zveriť sa do Božích rúk a hľadať viac poklady v nebi ako na zemi. Je ťažké vzdať sa našej istoty, možnosti vládnuť vo svojom živote a nechať veci v rukách Ježiša.
Je náročné vykročiť z „bezpečia“ zvereného autopilotu v našom živote. V overenom stereotype nachádzame zvláštny pokoj zdanlivého bezstarostia. Je však nutné prekonať to a vzdať sa istôt svetského plánovania a hodnôt. (O tom hovorí napr. Jakub 4:13-17.)
Bolo by zavádzajúce sľubovať, že ak bude Ježiš Kristus centrom nášho života všetko pôjde bez problémov a o nás bude napríklad aj finačné alebo zdravote postarané. Je podstatné, že máme istotu spasenia a lásku Boha vo všetkých jej aspektoch.
Keď som bol mladší absolvoval som skok bungee jumping. Je to celoživotná skúsenosť a sám dobre viem, aké ťažké je vzdať sa istoty mostíka a veriť, že lano, na ktorom skáčem je pevné. Niekto sa nikdy neprinúti k takémuto skoku v duchovnej oblasti, k skoku do plnej dôvery v Boha.
Tak, ako auto nemôže mať dvoch šoférov, ani náš život nemôže plynúť dvoma smermi (Ev. podľa Matúša 6:24). Aj toto je jeden z dôvodov, prečo to niekedy jednoducho nefunguje.
Niekedy sme pre zmenu tak nadchnutí a naraz si naberieme toľko aktivít, že to veľmi dlho nevydržíme. Je to to isté, ako jojo efekt pri chudnutí. Lepšie je chudnúť (naberať si povinností) postupne, než sa do toho vrhnúť zhurta a po čase byť znovu na začiatku.
Podobne je to s darmi. Ak sme zistili množstvo a konkrétnosť darov, skúsme začať niečím najdôležitejším a s najväčším prínosom. Zhodnoťme reálne, aby sme vedeli svoj sľub o službe udržať, a nie veľa nasľubovať a potom neplniť. Nielen okolie ale i nás samých by to potom poriadne znechutilo ak by sme ani spolovice neplnili naše plánované dary.
Službu plánujme na určité obdobie a potom prekontrolujme a prehodnoťme náš plán a realitu.
Je veľmi dôležité, aby sme hľadali oporu v Bohu skrze modlitbu a v Písme hľadali Jeho vôľu pre náš život. Dôležité tiež bude, aby sme vo svojom okolí našli blízkych veriacich, ktorí budú vedieť o našej snahe a budú nás v ťažkých časoch povzbudzovať. Najdôležitejšie je nájsť si dostatok času na objavovanie našich darov, určite nebudú stačiť hodiny ani týždne pre dostatočné preskúmanie.
Ak na to nemáš čas tak uber z iných aktivít, je veľmi pravdepodobné, že ak si nenájdeš čas teraz, tak možno nikdy ….
Snažme sa ako jednotlivci ale aj celkovo ako zbor slúžiť ľuďom. Pri snahe o zvestovanie evanjelia miesto vnucovania ideológie zvestovať evanjelium službou. Kľúčom k premene cirkvi je okrem vôle Boha aj osobná zodpovednosť každého z nás. Ochota k objaveniu darov a službe je však slobodné rozhodnutie každého z nás.
“Ide o to porozumieť sám sebe, zistiť čo si Boh skutočne praje, aby som robil … nájsť myšlienku pre ktorú môžem žiť a zomrieť.”Soren Kierkegaard
Mnoho vecí pominie, ale služba Bohu buduje poklady na nebi. Modlím sa aby sme mali odvahu žiť sny, ktoré do nás vložil Boh. Ježiš chce, aby sme mali veľkolepý život nie malý a obmedzený, chce aby sme mali život nabitý významom.
Aj tvoje rozhodnutie môže ovplyvniť životy desiatok, stoviek a možno tisícov ľudských životov.