Štúdium Biblie

V 1. knihe Mojžišovej 12:1-4 sa dozvedáme, ako Boh povoláva Abráma:

Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak staneš sa požehnaním. … Vtedy Abrahám odišiel, ako mu prikázal Hospodin.

Boh povoláva Abráma na cestu z „istoty“ domova, zo známeho prostredia, z ustáleného tempa, do krajiny, o ktorej nič nevie. Zárove�? však Boh dáva Abrámovi zasľúbenia (urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa…).

Podobne povolával a povoláva Boh ľudí stále. Povolal takto aj Mojžiša a Izraelitov, aby vyšli z Egypta a zaujali zasľúbenú zem; Ježiš takto povolal dvanástich učeníkov aj Saula. Všetky tieto povolania mali spoločné dve veci: vytrhnutie zo známeho prostredia a relatívne pohodlného, zabehnutého života do nových, nepredvídaných situácií a, častokrát, aj ťažkostí; no zárove�? zasľúbenie:

• Mojžiša poslal Boh za faraónom s odkazom, že má, v dnešnej reči, nechať všetku lacnú pracovnú silu odísť (2. Mojžiš 3:10) Bola to veľmi ťažká úloha (rovnako ťažká ako bolo pre Nehemiáša ísť prosiť kráľa za obnovu Jeruzalemu alebo pre Ester, keď išla prosiť za židovský národ). Ale Boh dal Mojžišovi aj uistenie: „Vyvediem vás z egyptskej biedy… do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.“ (2. Mojžiš 3:17)
• Podobne povoláva aj Ježiš svojich učeníkov, keď hovorí „Poďte za mnou„ a zárove�? im dáva zasľúbenie „a urobím vás rybármi ľudí„ (Matúš 4:19). Saulovi zase Ježiš prikázal: „Choď, lebo ťa pošlem medzi pohanov“ (Skutky 22:21) po tom, čo mu slovami Ananiáša sprostredkoval zasľúbenie: „Boh našich otcov si ťa vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl Spravodlivého…“ (Skutky 22:14)

�?no, Boh povoláva ľudí na cestu. Táto cesta je dlhá a ťažká. Táto cesta obnáša našu premenu. No zárove�? je to cesta so zasľúbením.

Cesta je dlhá a ťažká

Boh nie je klamár, a keď nás povoláva na cestu, dáva nám najavo, že táto cesta je ťažká:

I prišiel jeden zákonník a povedal Mu: Majstre, pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú svoje dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Zas iný z učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. Ale Ježiš mu riekol: Ty poď za mnou! A mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvich. (Matúš 8:19-22)

Jedna z najťažších vecí je opustiť svoju „istotu“ a vrhnúť sa „Bohu napospas“. Aj preto sa Izraeliti tak zdráhali, aj preto toľko reptali proti Bohu a proti Mojžišovi („Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom?“ 2. Mojžiš 17:3). A aj preto Boh tejto generácii pre ich neveru nedovolil vojsť do zasľúbenej krajiny (4. Mojžiš 14:31-32) a ešte aj Mojžiš sám, kvôli neuposlúchnutiu Božieho príkazu, mohol krajinu len uzrieť z vrchu Nebó predtým, než zomrel (5. Mojžiš 34:1-4).

Cesta, na ktorú nás Boh povoláva je dlhá a ťažká. Preto nás aj Jakub pobáda, aby sme boli vytrvalí (Jakub 1:2-4). Abrahám musel čakať 25 rokov od Božieho zasľúbenia po svojho vytúženého potomka. A ktovie koľko rokov trvalo Noáchovi, kým postavil archu, ktorá bola dlhšia ako futbalové ihrisko (približne 137 x 23 x 14 m). Aj Dávid musel dlho čakať od svojho pomazania do času, kedy nastúpil na trón. No títo muži vydržali. Vydržal aj Pavol, a preto mohol povedať: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval“ (2. Timotej 4:7).

No boli aj mnohí, ktorí túto cestu nevydržali. Okrem Izraelitov putujúcich po púšti túto cestu nezvládol ani sám Šalamún, ktorý sa na konci svojho života nechal zviesť k modlárstvu (1. Králi 11:9-10). Cestu nezvládol ani Judáš Iškariotský, ktorý udal Ježiša, a potom sám skončil so svojím životom (Matúš 27:3-5). Pripravený na túto cestu nebol ani mládenec, ktorý sa pýtal Ježiša: „Čo mi ešte chýba?“ A keď mu Ježiš odvetil: „Choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach“, „odišiel zarmútený“ (Matúš 19:16-22).

Cesta je dlhá. Cesta je ťažká. Nie všetci vydržia do konca. Jedných udusia problémy tohto sveta. Iní odpadnú pre súženie alebo problémy. Blahoslavený, ktorý vytrvá (Matúš 13:3-23).

Cesta obnáša premenu

Keď Boh povoláva ľudí, vyžaduje od nich premenu. Tú nám naznačuje Boh aj vtedy, keď mení Abrámovi meno na Abrahám a Sáraj na Sára (1. Mojžiš 17:5,15); Jákobovi na Izrael (1. Mojžiš 32:29); alebo v Novom zákone Šimonovi na Peter (Ján 1:42), či Saulovi na Pavel (Skutky 13:9). Nemení totiž len ich mená. Mení ich životy. Z neplodného (stareckého) páru sa stávajú „rodičia“ mnohých národov; z podvodníka otec izraelského národa; z rybára jeden z najoddanejších apoštolov a z vraha kresťanov misionár.

Rovnako aj zmeny v našich životoch, keď nás Boh povolá na cestu, musia byť veľké: Boh nás povoláva ako nečistých a my sa musíme stať čistými. Musíme zahodiť hriech a kráčať cestou spravodlivosti (Rimanom 6:11). Vo svetle (1. Ján 1:7). Boh nás povoláva zafúľaných, v roztrhaných šatách, a my sa musíme na Jeho hostinu primerane obliecť, „lebo mnoho je povolaných, ale málo je vyvolených“ (Matúš 22:14).

Boh nám hovorí:

Zložte starého človeka podľa doterajšieho obcovania, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, obnovte sa duchom svojej mysle a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy. (Efezanom 4:22-24)

A znovu, trochu obšírnejšie,

Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, náš život, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve. Mŕtvite teda zemské údy: smilstvo, nečistotu, váše�?, zlú žiadostivosť a lakomstvo, ktoré je modloslužba. Pre tieto veci prichádza hnev Boží. V nich ste voľakedy aj vy chodili, keď ste žili v nich, ale teraz aj vy odložte všetko: hnev, vášnivosť, zlosť, rúhanie sa i ošklivé reči zo svojich úst. Neluhajte si vzájomne, keď ste už vyzliekli starého človeka s jeho skutkami, a obliekli nového, ktorý sa obnovuje ku pravej známosti podľa obrazu svojho Stvoriteľa. Tu nie je ani Grék, ani Žid, ani obrezaný, ani neobrezaný, ani barbar, ani Skýta, ani otrok, ani slobodný, ale všetko a vo všetkých je Kristus.

Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je páskou dokonalosti. A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte vďační. Slovo Kristovo nech vo vás prebýva bohate; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými pies�?ami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko či�?te v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho. (Kolosanom 3:1-17)

Cesta je so zasľúbením

Podobne ako dal Boh zasľúbenie Abrámovi alebo Mojžišovi, dáva Boh zasľúbenie aj nám. Robí to z jednoduchého dôvodu: Aby nám dodal síl, aby nám dodal motiváciu vydržať, meniť sa, bojovať. Vlastne nám dáva zasľúbenia až dve:

• pre tento život: „Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu! Keď prechádzajú suchým údolím, zmenia ho na prame�?…“ (Žalm 84:6-7) A inde zas píše: „Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo m�?a“ (Ján 7:38).
• pre budúci život: „…kráčajú, aby sa na Sione ukázali pred Bohom“ (Žalm 84:8), resp. „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: idem vám pripraviť miesto“ (Ján 14:2) a „Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen de�? Pán“ (2. Timotej 4:8).

Boh nám sľubuje tieto veci, ak vydržíme, ak sa neprestaneme meniť, ak ho neprestaneme nasledovať. Budeme prebývať s ním. Odmení nás za našu vernosť. A už aj tu na zemi budeme „soľou“ a „svetlom“ (Matúš 5:13-16). Pán sa o nás postará.

Boh si povoláva každého jedného z nás, rovnako ako povolal Abraháma alebo Pavla. Dáva nám zasľúbenie večného života, novej vlasti. Ale musíme vytrvať. Nestrácať chuť meniť sa. Bojovať s hriechom naďalej. Cesta je dlhá. Cesta je ťažká. Mnohí ju nezvládnu, lebo �?ou idú sami. My poďme s Bohom a On nám pomôže vydržať do konca tak, ako pomohol Abrahámovi alebo Pavlovi. „Veď Bohu nič nebude nemožné“ (Lukáš 1:37). A možno sa nám zdá, že Boh nám dal priťažkú úlohu, alebo že máme príliš veľa povinností na to, aby sme sa venovali tomu, k čomu nás Boh povoláva, ale to sú klamstvá. Boh nám dáva ťažké úlohy – aby v nich rástla naša viera – tak ako rástla Noáchova viera, keď staval archu, či Mojžišova, keď viedol ľud z Egypta, či Józuova, keď obsadzoval zasľúbenú krajinu. A stará sa o nás, keď hľadáme prv Jeho kráľovstvo (Matúš 6:33).

cyril@studiumbiblie.sk